Na začiatok trochu geografie: Hokkaidó, Honšú, Kjúšu, Šikoku, a ďalších viac ako 3000 ostrovov spolu tvoria Japonsko – krajinu vychádzajúceho slnka. Ide o veľmi hornatú krajinu – hory (väčšinou vulkanického pôvodu) tvoria skoro 80 % jej pevniny a kraľuje medzi nimi posvätná sopka Fuji-san. Hlavné mesto Tokio má vyše 13 miliónov obyvateľov (pre porovnanie – celé Slovensko ich má asi 5,4 milióna ).
Čo je pre japonskú spoločnosť typické? Pohostinnosť, naozajstná úcta a vzájomná pomoc, to sú hodnoty, ktorými sa riadia všetci – starí i mladí. Japonci sú úctiví ku všetkým – kontrolór lístkov vo vlaku, sa predtým než opustí vozeň, otočí ešte raz tvárou k cestujúcim, pokloní sa a až potom sa presunie ďalej. Na to aké to je žiť v krajine tak odlišnej od tej našej sme sa opýtali našej výmennej študentky Namiko z Pezinka, ktorá práve teraz študuje na strednej škole v Hirošime.
Namiko študuje na strednej škole, kde sú tri ročníky. V každom ročníku je 9 tried (teda v druhom ročníku ich je dokonca 10!) a v každej triede je 40 študentov – pekná kôpka – čo poviete? Preto je pochopiteľné, že väčšina študentov si na obed nosí z domu „bento“ (obedovú škatuľku s vlastným jedlom), ktoré si počas obednej prestávky zjedia v triede. Tí, ktorí so sebou nemajú vlastný obed si niečo kúpia v školskom bufete, alebo sa najedia v jedálni.
Na škole v Japonsku si študenti nesmú farbiť vlasy, lakovať nechty, či nosiť šperky (ani minináušnice nie sú povolené). Ešte aj farba gumičky do vlasov je povolená iba jedna – čierna. A všetci nosia uniformu. Aby to študenti nebrali na ľahkú váhu, učitelia na školách uniformy kontrolujú. „Pri mojej prvej kontrole učitelia vytvorili špalier a študenti museli pomedzi nich pomaly prejsť. Kontrolovali nám nechty na rukách (kamarátku dokonca požiadali aby si išla ostrihať nechty, lebo sa im zdali pridlhé), dĺžku ponožiek u dievčat (či sú čisto biele bez vzoru a či zakrývajú členky) a premeriavali dĺžku sukní (študentky si ich zvyknú v páse vyhrňovať, čím si sukne nepozorovane skrátia J)” vysvetlila nám Namiko.
Štýl výučby sa od nášho asi najviac líši v tom, že sa na jednotlivých predmetoch priebežne neskúša. Len sa preberá učebná látka a vypracováva sa veľmi veľa domácich úloh. Po 2 mesiacoch nasleduje týždeň, kedy Vás skúšajú všetci. Bežne sa stane že píšete veľkú (100 bodovú) písomku aj zo 4 predmetov za deň.
Dôležitou súčasťou japonského školského života sú školské kluby po vyučovaní. Máte na výber od kultúrnych po športové kluby – nájdete tu skoro všetko na čo si spomeniete. Ale potom sa svojej záľube venujete ako Japonec – naplno. Namiko sa napríklad rozhodovala medzi tréningami kenda (japonské bojové umenie), alebo basketbalu. Vyhralo nakoniec kendo, pretože v nedeľu netrénujú. Basketbalisti trénujú každý deň a v niektorých dňoch aj dvojfázovo…
Nemohli sme sa neopýtať na jedlo, hoci každý z nás už o japonskom jedle počul, či videl v televízii nejaký dokument. Nie je teda pre našinca úplnou neznámou, no zaujímavý je spôsob akým jedlo konzumujú. „Už som prišla na to prečo niektorým Japoncom nechutia bryndzové halušky“ priznala sa Namiko. „Je to veľká porcia nie veľmi výrazne chutiaceho jedla a Japonci majú radi striedanie chutí. Porcie jedla nemusia byť veľké, ale na stole musí byť na výber veľa druhov jedál. Oni potom napr. zahryznú do vyprážaného mäsa, vezmú si za lyžicu ryže, odchlipnú si za glg polievky a pokračujú napr. kúskom ryby, po ktorom si dajú nejakú zeleninu, zase si odchlipnú z polievky a tak ďalej….majú radi ak má každé sústo inú chuť.
Súťažné otázky:
Najmladší súťažiaci (do 10 rokov):
Čo je to „bento“?
Starší účastníci (10 rokov a viac):
Na ktorom z japonských ostrovov sa nachádza jeho hlavné mesto Tokio?
Prémiová otázka:
Čo by sa ti v Japonsku najviac páčilo?
Svoje odpovede zasielajte na sutaze@do-fenix.sk do 30. 9. 2016 a súťažíte o vecné ceny od firmy TOPGAL Slovensko s.r.o. a YFU Slovensko.