NA SALAŠI


V dňoch od 9. – 15. 7. 2017 sa v spolupráci so ZO Snina konal letný zážitkový kemp Na salaši. Celé sa to odohrávalo na Sninských rybníkoch kde sa stretlo 20 účastníkov, ktorí mali chuť zažiť to ako sa žilo kedysi, aké to mali bačovia na salaši a ako si nažívali s ovečkami.

Nedeľa bol príchodový deň, bolo nám treba pospoznávať sa , porozprávať si kto odkiaľ prišiel a čo očakáva. A v pondelok sme už fungovali na sto percent. Keďže cestou sme zistili, že nie všetky naše deti poznajú ako vyzerajú ovce (cestou ukazovali na kravy so slovami: „aháááááá ovce“) tak sme sa vybrali na výlet do Mini ZOO v Snine, kde sa deti zoznámili bližšie s hospodárskymi zvierami. Najväčšiou atrakciou bolo malé jahniatko, ktoré sa však o nás nezaujímalo. Prešli sme sa po Snine, aby sme spoznali jej dominanty a ukázali si, kde sa nachádzame. Po návrate ich čakala prvá úloha. Keďže kedysi každý správny bača mal pracovnú košeľu, aj oni si vyrobili jednu. Zo starých košelí pomocou ihli, nite, stuhy a trocha zručnosti vykúzlili naozajstné skvosty, za ktoré by sa nehanbili ani kedysi. Večer sme si prerobili chatku na Bačovu Kolibu, ktorá bola výstavkou našich zručností. Kolibu zdobil ovčiar pred chatkou, jeden páv a obrázok Maťka a Kubka, ktorí non-stop dávali pozor pred vlkom.

Keďže správny bača, by mal mať aj lyžicu, v utorok ráno sa deti učili ako si správne a najmä bezpečne vyrezať drevenú lyžicu. Išlo im to bravúrne a preto sa takmer nikto nezranil. Okrem lyžíc mali deti možnosť vyrobiť si aj srdiečka, na ktoré pomocou vypaľovačky mohli vypáliť venovanie. Poobede sme si zahrali sponzávačku a keďže nám počasie prialo, tak sme sa aj počvachtali v bazéne. Večer sme založili Bačov denník, urobili mu obal a napísali prvé zápisky z predchádzajúcich dní. Streda sa niesla vo význame tkania. Ráno k nám prišli babičky z neďalekej dediny, aby nám ukázali ako sa kedy tkalo na krosnách a ako nádherne si pri tom spievali. Deti si to odskúšali sami a dostali malé krosienka, na ktorých si začali vyrábať vlastné koberčeky, uteráky či tašky. Neskôr sme si zahrali hry v bazéne a nazbierali trocha bronzu. Večer na deti čakalo prekvapenie, v podobe výletu na observatórium na Kolonickom vrchu. Keďže bolo veľmi priaznivé počasie, bolo nám umožnené pozorovať Jupiter a Saturn. Deti boli už znalé a mali veľa otázok na pána, ktorý nás sprevádzal.

Štvrtok sa z nás stali už praví pastieri oviec, keď sme si vyrezali pastierske palice. Tento krát to už nebolo bez úrazu a leukoplast s dezinfekciou boli najžiadavanejšími. Deti si vyrezali nádherné vzory na  palice a s hornou časťou im pomohol pán rezbár. Po odpočinku sme si prebrali ako sa správať v prírode, ako si dať prvú pomoc, ako sa orientovať v teréne bez mapy, ukázali sme si určovanie svetových strán a naučili sme sa turistické značky. Ako test týchto vedomostí bola súťaž. Otestovali sme ich rýchlosť, znalosti, ale aj tímovú spoluprácu. Okrem jedného tímu všetci splnili zadanie a tak rozhodoval iba čas. Na večernom programe bola opekačka, a nakoniec sa najväčším úspechom stalo opiecť si cibuľu.

V piatok nás čakal celodenný výlet na farmu do Dlhého nad Cirochou. Ani smrad nás neodradil a tak sme sa mohli naučiť čo to nové o chove oviec, ich strihaní a použití mlieka. Po prehliadke sme mali možnosť okoštovať čerstvý ovčí syr s olivami. Ďalšou zastávkou bolo vstup do Polonin, kde sme sa posilnili rezníkom, v prírode pri nádhernom jazierku. Cestou k nemu bol Slovensko rusnácky slovník, kde sa deti učili novému nárečiu. Taktiež sme si prezreli drevené kostolíky v Kalnej Roztoke, kde obďalej bol malý ovčín, kde deti kŕmili ovce rožkami len aby k nim išli bližšie. Večer ich čakala neľahká úloha. Už dávno prešlo od toho čo zjedli posledné zásoby sladkostí a tak k nám prichádzal deficit sladkého. Ten však vyriešila krupicová kaša. Ale nie obyčajná, na ohni varená. Deti si najprv museli vysúťažiť ingrediencie aby mohli začať. Kým mlieko začalo vrieť, mali sme Bačov talent a každý, kto sa ho zúčastnil dostal za odmenu granko na kašu. To že sa kaša podarila, potvrdil prázdny vylízaný hrniec.  Blížil sa posledný deň a bolo to poznať. Tak sme si na papieriky napísali, čo komu prajeme a ako sme si to tu spolu užili. Do bačovho denníka sme zapísali naše najlepšie zážitky, aby sme na ne nezabudli. Prešli sme si čo sa komu páčilo, nepáčilo, čo mu bude najviac chýbať. Poobede sme si dali maratón spoločenských hier, kde sa deti naučili rôzne nové hry. Večer sa konal v slávnostnom duchu. Každý dostal za úlohu odieť sa do pracovnej košele, chopiť lyžicu, palicu, utkanú tašku cez plece a zhromaždiť sa pri svetle sviečok. Slávnostne sme im odovzdali certifikát o absolvovaní zážitkového kurzu a zagratulovali, že to celé bravúrne zvládli. Noc bola dlhá a ráno ešte ťažšie, bolo aj zopár slzičiek, ale tak to má byť. Snáď sa čoskoro stretneme znova. Ahojte!

– – – > FOTOGALÉRIA < – – –

Video zo salaša si môžete pozrieť TU

Kristína Jaššová

ZO Dubnica nad Váhom