Dnes je Medzinárodný deň žien, inak známy aj ako MDŽ, alebo aj Deň, kedy už naozaj nemôžeme zabudnúť dať ženám kvietok. Vieme však, kde je podstata tohto sviatku a kde vznikol?
Tento sviatok si mnoho ľudí predstavuje ako prežitok komunistického režimu, ako deň pompéznych vyhlásení straníkov v zaplnených športových halách, prevoňanými karafiátmi a lacnou kolínskou. No MDŽ mal byť pôvodne o niečom úplne inom.
Písal sa 8.marec 1908, končila zima a ulicami New Yorku sa ťahal dlhý zástup. V tomto zástupe pochodovalo viac ako 40 000 žien, krajčírok, ktoré svojim protestom chceli vyjadriť neúnosnosť ich situácie – 10 hodinový pracovný deň, neférová pláca a zlé pracovné podmienky bez možnosti zastúpenia ich názorov v politike. Tento deň mnohí označujú za zlomový bod chápania žien v spoločnosti a jeden z hlavných míľnikov feministického hnutia. Kvôli dvom svetovým vojnám sa dátum sviatku menil a posúval, no nakoniec ho OSN potvrdila na dátum 8.3, ktorý je určený na základe poslednej februárovej nedele podľa juliánskeho kalendára.
Kvôli turbulentným zmenám v spoločnosti v prvej polovici minulého storočia sa nemenil len dátum tohto sviatku, ale zmenil sa bohužiaľ aj jeho obsah. Z odbojového politického sviatku, ktorý oslavoval zrovnoprávňovanie žien v spoločnosti sa postupne stala socialistická oslava toho, za čo všetko bola patriarchálna spoločnosť ženám vďačná – a to bolo skutočne málo oproti tomu, za čo vieme byť ženám vďační dnes.
Dnes už žijeme v slobodnej demokratickej spoločnosti, kde naša Ústava, medzinárodné právo, hodnoty Európskej Únie a nespočet iných predpisov a zápisov stanovujú rovnoprávnosť žien. Ženy sú rovnoprávnym pohlavím, s rovnakým postavením pred zákonom a právom na rovnaké možnosti a ambície ako majú muži. Ženy sú dnes superhrdinky, kancelárky, dizajnérky, atlétky a hviezdy každého druhu. Ženské zastúpenie môžeme nájsť naprieč celou spoločnosťou, aj na takých miestach, kde by sme si to pred 200 rokmi nevedeli ani predstaviť. Ich postupným zapájaním do spoločenskej debaty vzrástla aj ich pozícia a rešpekt v predtým prevažne mužskej spoločnosti.
Možno, že ženy boli v minulosti len obeťou nepochopenia ich úlohy v spoločnosti zo strany mužov. Možno, že muži nesprávne odhadli, ako by sa ideálna žena mala správať. No je tu aj taká možnosť, že sa na ideálnu úlohu ženy v spoločnosti nikto nespýtal tých najpovolanejších – žien.
Každý človek je slobodný a schopný rozhodovať o svojom osude a úlohe v spoločnosti sám. V tomto duchu sa niesli aj prvé protestné zhromaždenia krajčírok, prvé hnutia sufražetiek a na týchto ideách vznikali prvé feministické hnutia. Nie aby prevzali nadvládu mužov a zvrhli ich do druhoradej úlohy, nie aby mužov potrestali za stáročia útlaku, nie aby sa od mužov vyčlenili a zavrhli ich, no na to, aby už nemuseli byť protestné pochody za rovné platy, aby nemuseli byť debaty o postavení žien v spoločnosti, ale aby rovnosť a vzájomný rešpekt medzi oboma pohlaviami boli samozrejmou súčasťou každej spoločnosti a aby úlohy žien v spoločnosti boli určované ženami samotnými.
Preto si aj my pripomeňme dnešný Medzinárodný deň žien nie iba okázalým karafiátom a zastaranými anekdotami, ale vyjadrením rešpektu voči ženám ako k našim rovnocenným partnerkám, matkám, učiteľkám, šéfkam, kamarátkam, kolegyniam, hasičkám, policajtkám, pekárkam, kamionistkám, kvetinárkam a všetkým ďalším povolaniam a úlohám, ktoré sú určené dnešným ženám tak ako mužom. Nezabudnite im preto kúpiť kvetinku J