Prázdniny pred nami a etapová hra na konci_ Máme víťazov

Na začiatku bolo pátranie po šikovných strážcoch pokladu. Prihlásili sa mnohí, a potom prišli neľahké úlohy a výzvy spoznať, zachovať a ochrániť naše  „NAJ“.  Tieto výzvy neboli zdolateľné pre  všetkých.  Niektorí to vzdali, no niektorí vydržali a stali sa strážcami.  Kultúrne dedičstvo objavovali  päť  členné tímy na čele so svojimi vedúcimi.

Prvá úloha, ktorá stála pred našimi strážcami, bola vytvoriť  fénixácke dedičstvo – spomienkovú knihu  z rozhovorov, zo stretnutí s ľuďmi v ich okolí na témy  cestovanie, móda, voľný čas, FÉNIX v minulosti, súčasnosti a v budúcnosti.  Stránky pamätníkov sa zapĺňali zaujímavými príbehmi, ktoré určite stojí zato zachovať a ďalej dopĺňať.  O svoje príbehy sa podelili starí rodičia, rodičia, priateľa a v neposlednom rade aj FÉNIXÁCI.

Na rad prišiel aj tanec. V apríli sa otvorili  Fénixácke  tančiarne, kde sa ozývala hudba a tanečné kroky. Tancovali malí i veľkí a o zábavu bolo postarané. Tancovalo sa všade – v telocvičniach, na školských dvoroch, chodbách, námestiach.  Nechýbal folklór, moderné, latino  tance a k slovu sa dostala aj klasika v podobe spoločenských tancov.

V máji strážcovia  zobrali batohy na plecia, vybavili sa všetkou technikou, ktorú majú a vydali sa po stopách kultúrneho dedičstva.   V ich hľadáčiku boli zaujímavosti od západu až na východ Slovenska. Išli bicyklom, vlakom, autobusom. Dokonca sa hľadal aj poklad zbojníka Fedora Hlavatého, ktorého sochu naši strážcovia aj vytvorili.  Svoje objavy si nenechali len pre seba, ale ich spracovali, tak, aby sa o nich dozvedeli aj ďalší ich kamaráti a širšia verejnosť.   Realizovali sa výstavy, kvízy, vznikli nové omaľovanky, slovník Rusínskych archaizmov,  hralo sa pexeso.  Zaujímavé publikácie, socha,  brožúrky skončili v knižniciach, v školách i múzeách, či na obecnom úrade.

Spoločne všetci strážcovia zo všetkých kútov Slovenska navštívili  miesta, ktoré si zaslúžia uznanie a mohli by byť  podľa nich kultúrnym dedičstvom – Kaštieľ v Snine, Zámok v Humennom, Múzeum Zemplínske Hámre, Brekovský hrad, Sninský kameň, Bratislava a hrad Devín, Chodník korunami stromov, Opálové bane, Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom, Dubnický kaštieľ a múzeum, Sady Jána Baltazára Magina, Bunker Veľryba a dubnické tunely, Trenčiansky hrad, Mestská veža v Trenčíne, Liptovské Revúce, Chata pod Borišovom, Veľká Fatra, hrad Pajštún.Prázdniny  sa začínajú,  a tak sú to dobré tipy na zaujímavé výlety po našom krásnom Slovensku.

Strážcovia nepoľavili ani v závere a spoločne s ďalšími Fénixákmi  si zahrali hru zameranú na spoznávanie iných kultúr. Tí najlepší z najlepších to dotiahli do konca a zaslúžia si právom titul strážcov pokladu.

Zapojení boli: Valiace sa kamene- ZO Handlová, Dubnické bosorky- Dubnica nad Váhom, Zorničky- ZO Klenová, Pátrači- ZO Košická Belá, Bedess- ZO Stupava

Svoje putovania etapovou hrou  za dedičstvom zaznamenali, a tak sme sa o ich neľahkej úlohe dozvedeli a mohli vybrať tých najlepších z najlepších.

O víťazoch rozhodovali FÉNIXÁCI na 10. Celoslovenskom stretnutí, svoj hlas vyjadrilo aj Ústredie a hlavne hodnotila nezávislá porota zložená z ľudí, ktorí sú odborníci na prácu s deťmi, majú blízko ku kultúre, umeniu, čo to pocestovali a zažili. Etapovú hru hodnotili Mgr. Tereza Hladká, Mgr. Božena Mešťanová a Mgr. Martin Záni , PhD. Všetko sa to spočítalo, vynásobilo a vydelilo a tradáááááá máme víťazov, ktorí nás budú reprezentovať v Štrasburgu.  Podľa pravidiel a propozícií, bolo udelené aj druhé miesto. Víťazom srdečne  blahoželáme!

1.miesto tím Zorničky, ZO Klenová – výlet do Štrasburgu

2.miesto tím Valiace sa kamene, ZO Handlová 200€ na vlastný projekt/ podujatie

Mimoriadna cena Ústredia- tím Pátrači, ZO Košická Belá

 

A na záver niečo od strážcov pokladov:

„Etapová hra Strážcovia pokladu nás chytila za srdce –  bola pre nás nielen zaujímavá, ale aj inšpirujúca. Prekonali sme samých seba – dokázali sme samostatne realizovať interview so zaujímavými ľuďmi v našom okolí, naučili sa karičku, zorganizovali Tančiareň, navštívili a spropagovali Opálové bane a skvele sa zabavili na hre o spoznávaní iných kultúr. Boli to pre nás kreatívne 3 mesiace plné zaujímavostí, tvorivosti a veselých aktivít. Táto hra mala pozitívnu odozvu aj u našich rovesníkov, kamarátov a blízkych, ktorí nás podporovali, povzbudzovali a zúčastňovali sa našich podujatí. Zo srdca všetkým ďakujeme za túto podporu. Kedy bude ďalšia etapovka? ( ZO Košická Belá)

„Navštívili sme svoje staré mamy, tety, príbuzných, aby sme sa od nich dozvedeli cenné informácie o tom ako  kedysi žili oni. Pýtali sme sa ako vyzeral ich bežný deň, deň v škole, ako sa kedysi obliekalo, ako slávili Vianoce či Veľkú noc. Všetky tieto informácie a príbehy sme zapisovali do pamätníka. Okrem toho nás napadlo zozbierať rusínske archaizmy, nakoľko sme detská organizácia, ktorá pôsobí v rusínskej dedinke a sme na to aj patrične hrdí. Práve aj tieto staré a dnes už takmer zabudnuté  slová patria do našej histórie a kultúry a preto nesmieme dovoliť, aby tieto slová padli do zabudnutia. Opäť sme poprosili o pomoc naše staré mamy a rodičov a vytvorili sme slovník zastaraných slov. Dali sme výzvu aj na sociálnu sieť a na naše prekvapenie sa nám ozvalo veľa ľudí, ktorí si pamätali množstvo starých slov. Dodnes sme ich zozbierali cez 200 a stále pribúdajú nové“( ZO Klenová)

„Tancovali sme v škole, na chodbách, v zborovni, na námestí, (chceli sme aj v LIDLi, ale nedovolili nám to) a ešte nás čaká školský dvor.  Nakoniec sme si zahrali zaujímavú hru, aby sme pochopili ľudí z iných kultúr. Vytvorili sme si skupiny rôznych kultúr a hru sme zavolali hrať aj mladších žiakov zo 4. ročníka. Bolo to zaujímavé a poučné sledovať, aké rôzne názory na kultúrne súžitie majú 10-ročné deti. Všeličo sme si vysvetlili, o mnohých veciach na túto tému debatovali a natočili zopár videí, ktoré sme spracovali do krátkeho filmu. Bolo to zábavné a aj pre Dubnické bosorky obohacujúce“( ZO Dubnica nad Váhom

„Prvú úlohu – rozhovory so staršími generáciami sme plnili so záujmom a zvedavosťou. Síce sme niečo o živote v minulosti vedeli, ale predsa len – je to iné, keď nám starí rodičia alebo rodičia občas povedia niečo v zmysle: „Keď som ja bol mladý…“ a keď sa pýtame a dostávame odpovede na konkrétne otázky. Sme radi, že nám venovali svoj čas a svoje spomienky.“( ZO Stupava)

„V prvej úlohe etapovej hry Strážcovia dedičstva sme sa vrhli do plnenia prvej časti MEMORY BOOK s veľkou radosťou. Bola to pre nás výzva. Hľadali sme zaujímavé osobnosti, ktoré v našej ZO pracovali ako dobrovoľníci, boli členmi, sú členmi, proste sú to ľudia, ktorých každý pozná….Voľba bola veľmi ťažká, preto sme si na pomoc zavolali aj p. Matuškovú. Nás 5, naša vedúca a p. Matušková sme vybrali  našich naj.“( ZO Handlová)