mainYFULogoO niektorých krajinách vieme veľa, o iných niečo tušíme a sú aj také, ktoré sú stále zahalené akýmsi rúškom tajomstva. Jednou z takých krajín je nepochybne Azerbajdžan. Ázijský štát ohraničený pohorím Kaukaz na severe a obmývaný Kaspickým morom na východe. Niektorí si možno spomenú na meno jeho  hlavného mesta – Baku. A to je asi tak všetko, čo je našincovi o tejto krajine známe.

Naša študentka Pavlínka študuje tento školský rok v Azerbajdžane na strednej škole a tak sme sa jej opýtali, ako vidí Azerbajdžan ona.

 

Ako sa žije stredoeurópskej študentke v moslimskej krajine?

„Azerbajdžan je krajina, ktorá je hrdá na to, že náboženstvo nie je súčasťou štátu. Znamená to teda, že sa má praktikovať doma, či v mešite, ale nie na verejnosti. A podľa toho to v bežnom živote vyzerá. O náboženstve sa väčšinou nerozpráva. Väčšina obyvateľstva sú síce moslimovia, ale ženy tu sa obyčajne nezahaľujú do hijabu, alebo burky, ale videla som aj ženy, čo nosia šatku na verejnosti a pred ostatnými ľuďmi okrem manžela, bratov a rodiny si ňou zahaľujú vlasy.

azerbajdzan_farby-koreniaNáboženstvo je tu cítiť skôr v spôsobe života. Azerbajdžanci neschvaľujú predmanželský život. Všetky záležitosti medzi mužom a ženou sa podľa nich majú odohrať za bránami manželstva. Randenie sa tu tiež neberie ako normálna vec. Dievča sa priznáva k priateľovi až keď ju on požiada o ruku. Manželstvá sa tu uzatvárajú v oveľa skoršom veku, ako sme na to zvyknutý u nás. Taktiež sa tu na ulicu nevychádza v krátkych nohaviciach, tielkach bez rukávov a krátkych sukniach, či šatách. V hlavnom meste sú na takéto obliekanie ľudia viac zvyknutý, ale v menších mestách, či na vidieku by spôsobilo pohoršenie. Náboženstvo je taktiež cítiť v sviatkoch, ktoré sa tu oslavujú. Ja som tu oslávila  Kurban Bayramı, čo je sviatok obety baranov. S islamom sa tu stretávam každý deň keď som doma. Náš dom je totiž blízko mešity a teda počujem zvolávanie na modlitbu a piesne.“

 

Okrem islamu, je ďalším slovom spájajúcim sa s touto krajinou PARADOX – znamenajúci úplné protipóly, ktoré vás v Azerbajdžane čakajú na každom kroku.

Paradox č. 1 – moderné verzus staré: Moderné kolosálne budovy o ktorých by mohlo veľa európskych krajín len snívať sa tu striedajú s polorozpadnutými budovami. Všetko je tu také polepené, domy aj infraštruktúra. Hlavné cesty sú krásne, čisté a keď len človek pootočí hlavou a pozrie do nejakého dvora, alebo bočnej ulice uvidí niečo úplne rozdielne. Rozpadnutý chodník (ak tam nejaký vôbec je) – často len udupaná zem. Domy z vnútornej strany rozpadnuté… V Baku ma šokovala cesta autom do centra. Cesta široká skoro štyri pásy sa zrazu zmení na úzku cestičku pre jedno auto medzi domami a všetky tie autá z tej štvorprúdovky sa tam tlačia.“

azerbajdzan_cesta-a-ovceParadox č. 2 – dedina verzus mesto: Mesto je veľmi moderné – ako už Pavlínka spomínala. Nájdeme tam metro, vysoké sklenené objekty, aj drahé obchody známych svetových značiek. Stačí však opustiť oblasť púšte v ktorej sa nachádza hlavné mesto a ísť k horám Kaukazu a… „Cesta sa zmení na kamenistú (vhodnú akurát skôr pre džíp ako starý mercedes v ktorom sme sa viezli). Tam som prvýkrát v živote videla jazdca na koni naháňajúceho pred sebou stádo kôz a viac ako sto oviec. To všetko sa dialo na ceste z kameňa vytesanej do skaly bez akéhokoľvek zábradlia…“

azerbajdzan_pust-a-moreParadox č. 3 – púšť a more:Tak to je ten najkrajší paradox, ktorý som mala šťastie zažiť v Gobustane pri bahenných sopkách…To je pohľad, ktorý sa vám naskytne v Azerbajdžane. Šíra púšť a v diaľke more.“

Bahenné sopky! Málokto tuší, že niečo také vôbec existuje. „Sopky“ v Azerbajdžane nie sú veľké, niektoré sú až miniatúrne. Sú ich tu desiatky a najväčšie z nich majú priemer asi pol metra. Po ich malom „výbuchu“ nasleduje vystreknutie bahna a zvláštny čľapot. Po výdatnom daždi dokážu sopky striekať bahno až do metrovej výšky. Ak si nedáte pozor a v nesprávnom čase sa zohnete nižšie „sopka“ vás opľuje :o). Bahno je však príjemné, osviežujúce, vlažné a má na pleť blahodarný účinok. Na svete je vraj asi 700 takýchto sopiek, z toho práve polovica z nich práve v Azerbajdžane.

A čo nájdete v Gobustane? Stojí tam niekoľko neveľkých skál. No nie sú to obyčajné skaly – na týchto nájdete obrázky staré 5 až 20 tisíc rokov. Volajú sa petroglyfy a vďaka nim je toto územie zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. na zozname UNESCO od roku 2007 vďaka svojim petroglyfom, ktoré sa odhadujú na 5 až 20 tisíc rokov. Na skalách je tu možné vidieť rôzne obrazce postavičiek ľudí, býkov, koní, či slnka, ktoré človeku umožnia aspoň na chvíľu sa ponoriť tisíce rokov naspäť do minulosti a predstaviť si život v tej dobe.

A čo ešte môžete zažiť v Gobustane? Zaujímavé sú niektoré väčšie skaly. Keď do nich udriete kameňom, vydávajú kovový zvuk. Môžete tak na nich hrať ako na jednoduchom hudobnom nástroji ;o)

Súťažné otázky:

Najmladší súťažiaci (do 10 rokov):

Na ktorom svetadiele leží Azerbajdžan?

Starší účastníci (10 rokov a viac):

Akým jazykom sa hovorí v Azerbajdžane?

Prémiová otázka:

Ako sa volá Pavlínkin azerbajdžanský otec a mama? Odpoveď nájdeš v pavlínkinom blogu: https://poetrydreamblog.wordpress.com/2016/09/09/azerbajdzan-moje-prve-dojmy/

 

Svoje odpovede zasielajte na sutaze@do-fenix.sk do 30. 11. 2016 a  súťažíte o vecné ceny od firmy TOPGAL Slovensko s.r.o. a YFU Slovensko.