Včera bola pre väčšinu obyčajná nedeľa, ale pre mnohých z nás bol tento deň významnou oslavou a dokonca nie hocijakou.

10.12 si už nejakú tú dobu pripomíname Medzinárodný deň ľudských práv. V roku 1948 bola podpísaná Všeobecná Deklarácia Ľudských práv ako dokument, ktorý rozoznáva všetkých ľudí ako rovných a uznáva im práva bez ohľadu na štátnu príslušnosť, vek, pohlavie, rasu, vierovyznanie a uznáva všetkým rovnakú dôstojnosť a slobodu.

Čo vlastne by sme mali oslavovať?

Aj keď rok 1948 nebol prvým pokusom, kedy sa zákonodarcovia sveta snažili ustanoviť hranice ľudskej dôstojnosti, vydanie tohoto dokumentu bolo zlomovým momentom v našich dejinách. Len pár rokov pred tým mal svet možnosť sledovať, čo sa stane, keď sa s časťou ľudstva zaobchádza horšie ako s dobytkom, bez nároku na spravodlivý súdny proces, odsúdení na základe vymyslených rasových predpokladov a predsudkov.

Svetové spoločenstvo vydaním Všeobecnej Deklarácie Ľudských práv ustanovilo, že naozaj všetci ľudia sa rodia rovní a slobodní v právach a dôstojnosti, že naozaj všetci majú nárok na rešpekt, pomoc, úctu, dôstojné zaobchádzanie, a že vylúčený z ľudského prístupu nemôže byť vôbec nikto.

Prečo by sme mali oslavovať?

Aj keď sa cítime, že naše práva a slobody nie sú ohrozené, môže to byť spôsobené tým, že žijeme takzvaný „privilegovaný život“. Môžeme chodiť do školy, môžeme vyjadrovať svoje názory na verejnom online či offline priestranstve, môžeme slobodne vycestovať z krajiny, môžeme milovať koho chceme, môžeme požadovať zdravotnú starostlivosť a môžeme robiť veci, ktoré nám prídu ako samozrejmosť len preto, lebo sme sa narodili ako ľudia.

Ľudské práva definované Deklaráciou zahŕňajú pod svoju ochranu naozaj všetkých ľudí. Aj keď ani jeden z nás nepodpisoval tento dokument osobne, naše krajiny sa zaviazali, že budú rešpektovať a vo svojom právnom systéme upevňovať hodnoty vyplývajúce z Deklarácie a že budú rešpektovať dôstojnosť všetkých ľudí rovnako.

Každé právo ustanovuje povinnosť voči niekomu inému. Právo na vzdelanie určuje štátu povinnosť na vytvorenie dostupného vzdelávacieho systému, právo na slobodu pohybu ustanovuje štátu, aby Vám umožnil vycestovať a tak ďalej. Preto aj právo všetkých ľudí na dôstojnosť určuje povinnosť všetkých ostatných ľudí rešpektovať navzájom túto dôstojnosť, svoje práva a slobody.

„Chyták“ ľudských práv je v tom, že ľudia sme všetci – narodení rovní a slobodní v právach a dôstojnosti. Kto sa cíti slobodný, vážte si to, nie všetci tento pocit bohužiaľ zažívajú, aj keď by mali. Ak teda viete, že niektoré vymoženosti vo svojom živote máte len pre to, že ste ľudia, je nutné si uvedomiť povinnosť rešpektovať práva všetkých ostatných ľudí.

Nezáleží, či ste kresťan, hindu, ateista, muž, žena, LGBTQ, starý, mladý, Slovák, erazmák, športovec, invalid, metalista, šiltovkár alebo farmár, aj vy máte nárok na dôstojnosť, pomoc, práva a ľudské zaobchádzanie.

V rámci Medzinárodného dňa ľudských práv oslavujeme teda ľudskosť – spôsob myslenia a správania sa, ktorým sa odlišujeme od ostatných stvorení. V tomto predvianočnom období, kedy je odkazov na láskavosť a zamyslenie požehnane, nemyslime na naše rozdiely, ale na naše spoločné črty. Oslavujme každý úsmev, každú pomocnú ruku, každú humanitárnu činnosť, každú nedokonalosť, každého výnimočnosť a hlavne – oslavujme ľudskosť.

P.S.: V týchto dňoch nám vyvrcholila zbierka Pomôžky. Kto ste zachytili, táto zbierka ponožiek bude smerovať do západného Nepálu do dediny Bathekhola  koncom tohto týždňa. Táto dedina nemá prístup k ceste, nejazdí tam autobus a všetky deti chodia do školy pešo. V zimných mesiacoch sa veľa z nich do školy ani nevyberie, lebo im je príliš zima. Pre tieto deti z Bathekholy bude zbierka Pomôžky znamenať možnosť ísť do školy aj v chladnejších dňoch. Pre deti zo Slovenska mala táto zbierka poukázať na to, že vzdelanie, jeho kvalita a prístupnosť, nie sú vždy samozrejmosťou, aj keď sú našim právom. A je to práve na nás, aby sme si tieto samozrejmosti vážili a zveľaďovali.