O šikane s Veronikou Tóthovou – psychologičkou a koordinátorkou internetovej poradne pre mladých IPčko.sk
V rámci projektu ZDRAVIE NIE JE KLIŠÉ sme sa vo februári venovali aj dôležitej téme šikany u detí a mladých ľudí. Našim cieľom bolo vystúpiť z davu a upozorňovať na tento problém, nie sa len ticho prizerať jej obetiam. Spoluautorka projektu Vladka sa obrátila na internetovú poradňu pre mladých IPčko.sk a pripravila interview s jednou z koordinátoriek tohto projektu. Na jej otázky odpovedala psychologička Veronika Tóthová.
Čo všetko spadá pod pojem šikana? Kde končí humor a začína šikana?
“Teasing” alebo inak hašterenie či doťahovanie medzi spolužiakmi a kamarátmi je bežnou súčasťou vytvárania a budovania vzťahov medzi nimi a takéto správanie je v danom (školskom) veku typické. Na rozdiel od tohto nevinného a bežného správania šikana má špecifické znaky a charakter. Šikanovanie, či už krátkodobé alebo dlhodobé, je zámerné, nevyprovokované a opakované použitie sily agresorom (alebo skupinou) voči slabšiemu jedincovi (alebo skupine). Jeho cieľom fyzicky alebo psychicky ublížiť. Veľmi dôležité je aj subjektívne vnímanie obete. V súvislosti so šikanou je takéto správanie obeťou vnímané ako nepríjemné (čo v prípade humoru, “teasingu” – doťahovaniu tak nie je).
Šikana je u detí a mladých ľudí stále rozšírená. Prečo v nejakom kolektíve šikana vznikne a ako sa tomu môžeme vyhnúť?
Za vznikom šikany stojí mnoho faktorov, aj preto ide o značne rozšírený jav. Mnohé zdroje hovoria o samotnej klíme a atmosfére školy či akéhokoľvek iného prostredia, ktoré dovoľuje a podporuje vznik nepomerov a vytváranie rozdielov medzi jednotlivcami. Takou dobrou prevenciou môže byť snaha o vytváranie bezpečného prostredia, jasne nastavených hraníc a prijímanie jednotlivcov bez rozdielov
Vedia si deti a mladí ľudia navzájom pomôcť, ak sa šikana vyskytne v ich okolí alebo je vhodné radšej vyhľadať pomoc odborníkov? Ak áno, aké sú vhodné spôsoby pomoci?
Naše skúsenosti hovoria o tom, že deti a mladí ľudia si určite môžu byť vzájomne nápomocní. Každý člen kolektívu, v ktorom sa šikana objavuje, sa stáva jej súčasťou. Ako kamarát /kamarátka, spolužiak /spolužiačka môžem podať pomocnú ruku obeti. Vyjadrím mu podporu, budem tu pre neho, budem sa zaujímať o to ako sa má a ukážem, že to čo sa deje vidím a vnímam. Zároveň môžem ako prihliadajúca osoba požiadať o pomoc dospelých. V tom školskom prostredí najideálnejšou osobou môže byť napríklad školský psychológ /psychologička, obľúbený učiteľ /učiteľka alebo rovno riaditeľ /riaditeľka. Ktokoľvek z toho školského prostredia, ktorému dôverujeme. Samozrejme aj mimo školy je dôležité obrátiť sa na blízkych a dospelých vo svojom okolí. Ak vytvoríme deťom doma bezpečné prostredie uľahčujeme im cestu o týchto ťažkých a náročných veciach hovoriť.
Existuje mnoho organizácií, ktoré pomáhajú obetiam šikany. Ty pôsobíš už niekoľko rokov v internetovej poradni IPčko. Ako tento projekt vznikol a čo je jeho cieľom?
Občianske združenie IPčko vzniklo v roku 2012 s cieľom vytvoriť pre mladých ľudí bezpečné miesto na internete. Na tomto mieste náš tým dobrovoľníkov denne poskytuje prijatie, podporu a profesionálnu odbornú pomoc v bezpečí a anonymite. Od roku 2012 sme v rámci nášho združenia vytvorili niekoľko projektov. Medzi nimi tri linky pomoci (IPčko.sk, Dobralinka.sk, Krizovalinkapomoci.sk), tím online terénnej práce (ktorého úlohou je monitorovať dianie na internete a vytvárať pomáhajúci obsah), krízový intervenčný tím (ktorý je k dispozícií nonstop a pripravený fyzicky vyraziť za človekom, ktorý potrebuje pomoc) a mnohé iné. Viac sa môžete dozvedieť na oz.ipcko.sk. Ja pracujem ako vedúca internetovej poradne pre mladých IPčko.sk, ktorá je dostupná nonstop, bezplatne a anonymne vďaka čomu sme denne v kontakte s mladými ľuďmi a môžeme im poskytnúť pomoc a podporu, ktorú potrebujú.
IPčko pomáha deťom a mladým ľuďom v rôznych životných situáciách. Aký podiel tvorí v rámci problémov šikana? Ovplyvnila pandémia a dištančné vyučovanie problém šikany pozitívne alebo negatívne?
S témou šikany sa na našich linkách pomoci stretávame často a opakovane. Je to niečo, čo je v spoločnosti prítomné a s čím sa mladí ľudia žiaľ stretávajú. Pandémia a dištančné vzdelávanie rozhodne mali vplyv na šikanu. Naše skúsenosti hovoria o tom, že pre jednu skupinu mladých ľudí pandémia priniesla úľavu pretože sa mohli fyzicky odstrihnúť a dopriať si pauzu, odstup od agresorov, od útokov (psychických či fyzických) v tom fyzickom školskom prostredí. Na druhú stranu, pomerne často sme sa stretávali aj s tým, že práve online prostredie, ktoré sa v období dištančného vzdelávania stalo primárnym prostriedkom kontaktu, vytvorilo priestor pre kyberšikanu.
*Kyberšikana prebieha primárne na internete. Pod týmto pojmom rozumieme zámerné urážanie, vyhrážky, odhaľovanie intímnych či obťažovanie iných za pomoci moderných komunikačných prostriedkov. V rámci tohto pojmu sa stretávame aj s výrazmi ako cyberstalking – kybernetické prenasledovanie alebo happy slapping – násilné sexuálne útoky. (poznámka autora)
Myslíš, že členstvo v detských organizáciách a združeniach pomáha eliminovať šikanu?
Akékoľvek bezpečné prostredie, v ktorom sú vnímajúci a podporujúci ľudia môže byť pomáhajúcim faktorom v boji so šikanou. Krúžok alebo organizácia, v ktorej sa dieťa cíti prijímané a vypočuté sa môže stať bezpečným prostredím, ktoré mladý človek tak veľmi potrebuje.
Čo je podľa Teba na Tvojej práci najťažšie a čo Ti prináša pocit dobre odvedenej práce?
My v IPčku zvykneme hovoriť, že naša práca je najťažšou a zároveň najkrajšou prácou akú sme mohli robiť. Denne sme v kontakte s mladými ľuďmi, ktorým je ťažko a prežívajú veci, ktoré si ani my dospelí častokrát nedokážeme predstaviť. Vedomie, že tento mladý človek to nie len že žije, ale ešte aj zvláda, odhodlá sa o tom s nami hovoriť a dovolí nám vstúpiť do jeho života je pre nás obrovská česť a tá najväčšia odmena.
Je niečo, čo by si chcela odkázať deťom a mladým ľuďom, ktorí sa možno potýkajú so šikanou?
Veľmi rada by som podporila všetkých mladých ľudí, aby s tým čo prežívajú nezostávali sami. Povzbudzujem ich k tomu, aby o tom hovorili so svojimi kamošmi, blízkymi, rodinou alebo sa obrátili na nás. Na mojich kolegov, odborníkov, na linkách pomoci. Sme tu.
Rozhovor pripravila Vladimíra Vávrová
Za odpovede na naše otázky ďakujeme Mgr. Veronike Tóthovej