V stredu 15. júna odovzdala riaditeľka ústredia DO FÉNIX Evka Pintérová ďalšiu Značku kvality. Vďaka skvelej práci s deťmi a mládežou a organizovaniu mnohých aktivít a podujatí ju získala ZO Galanta. Základná organizácia pôsobí na Základnej škole Gejzu Dusíka, pod vedením šikovných pani učiteliek a vychovávateliek. Jednou z nich je aj Jolika Rakická. Práve ona prevzala ocenenie Značka kvality, ktoré DO FÉNIX získala od Platformy dobrovoľníckych centier a organizácií. Počas odovzdávania sa predstavili aj nadaní Fénixáci a Fénixáčky v tradičných krojoch. Kroje a rozvoj ďalších ľudových tradícií boli súčasťou projektu Dedovizeň, o ktorom nám viac napísala podpredsedníčka ZO Galanta Jolika Rakická.

Odovzdávanie Značky kvality zdokumentovala aj galantská regionálna Televízia KREA. Ich reportáž si môžete pozrieť tu: https://www.rtvkrea.sk/ocenili-ich-znackou-kvality?fbclid=IwAR0YVKjjqacrsCS0kIrX50tGLEv0nnxtTwzE5ofAD1ecPWKyOXI2ac6fCbM

Projekt Dedovizeň 

Slovensko je krásna krajina, popretkávaná najrozličnejšími zvykmi z každého jej kúta. Slovenský národ si folklór udržiava celé roky. Je pýchou našej krajiny. Najviac to možno vidieť práve v umeleckej oblasti. Krása slovenského folklóru, láska k ľudovej hudbe, tancu, ku krojom, to je vlastne úcta k predkom a tradíciám, ktoré musíme zachovávať a vážiť si, pretože tvoria našu minulosť.  Každá obec má vlastný ľudový kroj, piesne, nárečie, tance, zvyky a tradície. Kroje sa väčšinou nosia už len pri špeciálnych príležitostiach. Je mnoho ľudových piesní, ktoré sú súčasťou určitého regiónu, tvoria naše kultúrne dedičstvo a stále majú svoje čaro.  

Naša ZŠ v Galante, nesie meno hudobného skladateľa Gejzu Dusíka. Na pôde školy v spolupráci s DO FÉNIX pôsobí aj spevácky zbor „Severáčik“. Zbor navštevujú  chlapci aj dievčatá vo veku 6 – 12 rokov. Spievame skladby nielen G. Dusíka, ale aj moderné úpravy ľudových piesní a tiež piesne iných národov. Napriek tomu, že sme speváckym zborom, nie sú nám cudzie ani slovenské ľudové piesne. Deti ich spievajú s radosťou a častokrát spev dopĺňame aj rôznymi rytmickými hudobnými nástrojmi. Spevácky zbor vedie p. Jana Szolgová a p. Iveta Šárkoziová, ktorá je aj korepetítorkou zboru. Zároveň vedú aj krúžky v ZO FÉNIX Galanta a organizujú rôzne kultúrne podujatia a vystúpenia na verejných kultúrnych programoch. Aby sme si viac priblížili tradície našich predkov, v jedno popoludnie sme sa rozhodli spojiť ľudový spev s krásou našich slovenských krojov.  Deti sme obliekli do krojov, a začali sme spoločné posedenie – Na ľudovú nôtu. Potom sa  dostal k slovu spev: „Červený kacheľ“, „Sedemdesiat sukieň mala“ a „Zjedzte ma vĺčky, zjedzte“. Celé krátke vystúpenie sme opäť doplnili rytmickými nástrojmi. Po odspievaní si deti zasadli spoločne k pracovným stolom. Vedúce ich oboznámili s rôznymi časťami oblečenia krojov chlapcov aj dievčat. Povedali im, čo znamenali v minulosti slová: krbce, ľajblik, jupka, brusliak,…Po krátkej prednáške si malí zboristi tiež vyskúšali vytvoriť kroje, aké nosili ženy aj muži. Najskôr si návrhy krojov vyfarbili, najmä rôzne ľudové ornamenty, ktoré aj zvýraznili a potom si jednotlivé časti odevov spoločne zlepili. Kroje žien doplnili mašľami na vrkočoch a mužský kroj doplnili o valašku. Naše spoločné posedenie – Na ľudovú nôtu, sme ukončili opäť spevom ľudovej piesne „Tancuj, tancuj“. Na záver sme si z „krojových“ výtvarných prác malých zboristov urobili  výstavku, v podobe prehliadky slovenských krojov, ako spomienku na našich predkov. 

Niektoré tradície sa dedia z pokolenia na pokolenie.  Je len na nás, či prežijú aj generáciu našich detí alebo sa skončia. Bez tradícií by sme boli oveľa chudobnejší, prišli by sme o našu identitu a zároveň o spojenie s našimi predkami. Preto je dôležité si to stále pripomínať. Slovenský folklór je súčasťou našej histórie, preto si ho vážme.  Typickými znakmi slovenského folklóru sú unikátnosť a originalita. Celé stáročia sa šíril ústnou tradíciou. Nemá konkrétneho tvorcu, lebo autormi boli ľudia, ktorí po celé stáročia vytvárali hodnoty tradičnej ľudovej kultúry.

Sme hrdým národom, o čom svedčí aj to, že Slováci folklór priniesli so sebou aj do zahraničia. Aj keď dnes žijeme v modernej dobe, folklór má pre nás veľký význam. Uchovávajme a vážme si preto všetko, čo nám odovzdávali mnohé generácie pred nami. Mali by sme sa poďakovať všetkým ľuďom, ktorí chránia naše kultúrne dedičstvo. Zároveň by sme sa ale mali snažiť, aby toto dedičstvo zostalo po nás aj pre ďalšie generácie.

Kroje, ktoré sme pre deti zabezpečili v rámci projektu Dedovizeň využívame pri rôznych vystúpeniach na verejnosti a podujatiach organizovaných ZO FÉNIX Galanta: mestské kultúrne podujatia, spevácke súťaže, návštevy domova seniorov a pod. Kroje pre nás zhotovila pani Lenka Černoková z Bašoviec, pri Piešťanoch. Pani Lenka bude v blízkej budúcnosti otvárať krojový dom v Čachticiach.