Popri etapovej hre IT si pripojená/pripojený, Vám budeme pravidelne prinášať rozličné témy z prostredia informačných technológií. Dnes si napríklad povieme, že IT nie je len pre chalanov! Aj baby to vedia s počítačmi. Viac nám o tom povie Veronika Pizano z organizácie Aj Ty v IT. Poďte si prečítať náš rozhovor!

Ak náhodou nejakým výrazom alebo slovným spojeniam nerozumiete, na konci článku nájdete slovníček!

Na ústredie DO FÉNIX zavítala Veronika Pizano, riaditeľka organizačných procesov v Aj Ty v IT o.z. Veronika pôsobila roky v mediálnej oblasti ako riaditeľka IAB Slovakia, marketingová manažérka Piano Media a v časopise .týždeň. Bola aktívna v TEDxBratislava a Startup Weekend Bratislava, MONO.sk. Učila marketing na FMK UCM v Trnave a venovala sa aj slovenskému pôrodníctvu. Tvorila podcast Dilemy a diskusnú reláciu o rodičovstve Homo parens, písala pre inzine Kurník. Do Aj Ty v IT nastúpila v roku 2018 ako projektová manažérka pre cieľovú skupinu dospelých žien, v roku 2022 sa stala riaditeľkou organizačných procesov. (citované z webovej stránky www.ajtyvit.sk)
S Veronikou sa rozprávala naša metodička a koordinátorka etapovej hry Maťa Havierová.

MAŤA: Ako by ste predstavili Aj Ty v IT?

VERONIKA PIZANO: Myšlienka Aj Ty v IT vznikla u našej zakladateľky a výkonnej riaditeľky Petry Kotuliakovej, keď pôsobila na Fakulte informatiky a informačných technológií. Vedela aké je IT skvelé, že je to budúcnosť, no zdalo sa jej, že je na fakulte veľmi málo dievčat. V tej dobe to bolo približne 3% zo všetkých študentov – to znamená, že zo 100 študentov boli dievčatá len 3. To sa jej zdala veľká škoda, pretože pokiaľ je IT budúcnosť, prečo by aj dievčatá nemali byť súčasťou tejto budúcnosti? Začala robiť aktivity, aby ukázala dievčatám IT prostredie a informatické fakulty. Táto myšlienka sa rozvinula až do tej veľkosti, v akej Aj Ty v IT pôsobí dnes. Sme teda organizácia, ktorá sa venuje vzdelávaniu dievčat a žien v rámci IT.

M: Prečo je nutné, aby v oblasti IT boli prítomné dievčatá, ženy?

VP: V súčasnosti sa IT podieľa na každej sfére nášho života. No pokiaľ sa nebudú na IT podieľať dievčatá a ženy, znamená to, že nie informačné technológie vytvárané s prihliadnutím na špecifické životné skúsenosti dievčat a žien. Tiež sú tak ženy pripravované o veľké príležitosti – bude čoraz viacej zamestnaní, na ktoré bude treba mať znalosti informatiky a  táto informačná chudoba ohrozuje viac ženy ako mužov.

M: Čo v súčasnosti chýba pri vzdelávaní o informatike? Vnímate popri tomto vzdelávaní nejaké stereotypy?

VP: Častokrát sa k dievčatám a chlapcom správame už od narodenia rozdielne a tým ich ovplyvňujeme – napríklad dievčatám nekupujeme hračky, ktoré napomáhajú tomu, aby mali k technológiám alebo k IT pozitívny vzťah. Ony sa potom automaticky odkláňajú od týchto technológií. Naopak ak chlapcom neposkytujeme hračky, ktoré im pomáhajú v citovom rozvoji, tak sa odkláňajú od toho aby vnímali, že starostlivosť o druhých, či empatia nie je len vlastnosť pre dievčatá, ale niečo, čo by sme mali mať všetci ako ľudia.

M: Ako by v dobrej praxi podľa Vás malo vyzerať prostredie triedy, kde funguje inklúzia?

VP: Pokiaľ hovoríme o nerobení rozdielov medzi dievčatami a chlapcami, tak to neznamená nič. Pokiaľ ale hovoríme o inkluzivite celkovo, znamená to, že do triedy sa vie dostať aj dieťa na vozíku. Ja mám napríklad syna s poruchou sluchu a keď pôjde do školy, budeme riešiť, ako sa dokáže škola prispôsobiť jeho potrebám – napríklad bude potrebovať sedieť vždy v prvej lavici. Niekedy je to aj o tom priestore, ale skoro vždy je to o prístupe. Ak hovoríme o prístupe, tak napríklad nebudeme chlapcov ani dievčatá vylučovať z niektorých aktivít. Pri výučbe sa často deje, že chlapci idú na technické vyučovanie a dievčatá na varenie, chlapci idú obrábať drevo a dievčatá šiť – toto sú veci, ktoré nám spôsobujú problémy, pretože aj chlapcom sa zíde, aby vedeli variť a aj dievčatám sa zíde vedieť pracovať s drevom. Netreba robiť rozdiely vtedy, keď na to nie je dôvod. Treba sa prispôsobiť tak, že pokiaľ máme dieťa na vozíku, potrebuje možno ísť cez širšie dvere, ale určite aj takéto dieťa sa má učiť informatiku – v tom netreba robiť rozdiel. Takisto čo sa týka výučby informatiky, nemá sa robiť rozdiel medzi dievčatami a chlapcami, naozaj nie je pravda, že dievčatá „nemajú bunky na informatiku“.

M: Máte nejaký príklad na rodové nerovnosti v oblasti informatiky, ktoré ste zažili?

VP: Je to len na ilustráciu, nehovorím, že sa to deje vo veľkom, ale mali sme také zážitky, že učiteľ prišiel do triedy a povedal chlapcom, aby si sadli a začali programovať a dievčatám, aby si vzali prachovky a poupratovali. Toto je extrém, ktorý sa nedeje až tak často, ale to, čo je pod tým, je to že dievčatá často nepodporujeme, aby sa rozvíjali v tomto smere. Často na IT krúžkoch je 90% chlapcov, dievčatá tam často nechcú ísť aj zo strachu, že budú jediné dievča v kolektíve. Taktiež často nemajú nikoho v okolí, kto im môže priblížiť informatiku, žiadnu ženu v ich okolí, ktorá by bola „ajťáčka“.

M: Kto všetko by mal ovládať aspoň základy informatiky?

VP: Také veci ako používanie internetu, používanie Wordu, Excelu, Powerpointu, atď. voláme digitálne zručnosti. Tie v dnešnej dobe už potrebuje každý človek – naozaj ich potrebujeme všetci aj pri našej práci, ktorá sa čoraz viac posúva od práce manuálnej (hoci aj tej je stále veľa) k tej mentálnej. Tieto digitálne zručnosti nám výrazne uľahčujú prácu aj spoluprácu. To, čo my voláme IT zručnosti, to už je taký trochu vyšší level. Tiež by bolo super, keby to bolo tak, ako s angličtinou. Dnes už máme takú požiadavku, že každý by mal aspoň na nejakej úrovni hovoriť po anglicky, rozumieť jej – bolo by super keby to isté máme pri IT zručnostiach a nejakom programovacom jazyku. Pri deťoch ide o to, aby pochopili ako funguje algoritmus, algoritmické myslenie. Chceme aby deti pochopili, že tie IT zručnosti nie sú hrôzostrašné, aby ich nabrali a aby s nimi pokračovali.

Slovníček:

  • IT – technológia zahŕňajúca vývoj, údržbu a používanie počítačových systémov, softvéru a sietí na spracovanie a distribúciu údajov
  • Fakulta – vysoké školy a univerzity sa členia na fakulty podľa predmetov, aké sa tam vyučujú. Napríklad prírodovedná fakulta, stavebná fakulta, fakulta pedagogiky, filozofická fakulta.
  • Životné skúsenosti – udalosti v našich životoch, ktoré nám dávajú nové poznatky o svete okolo nás; skúsenosti môžu by pozitívne aj negatívne.
  • Špecifické životné skúsenosti – životné skúsenosti naviazané na časť človeka, ktorá mu dáva vo svete určité postavenie; špecifické životné skúsenosti môžete mať založené na pohlaví (dievčatá a chlapci majú iné skúsenosti), rasy, národnosti, etnika, atď.
  • Informačná chudoba – môže to byť nedostatočný prístup k technológiám (v niektorých krajinách sa nesmú používať niektoré webové stránky a sociálne siete, niekde ženy nesmú používať počítače), alebo môže ísť o nedostatočný prístup ku kvalitným informáciám.
  • Inklúzia – stav, v ktorom sa všetci ľudia cítia rešpektovaní a oceňovaní ako účastníci
  • Stereotypy –  súhrn predstáv, ktoré sa utvárajú vo vedomí ľudí na základe osobných životných skúseností aj pomocou toho, čo počujeme, vidíme v televízii, atď. (napr.: Baby majú rady ružovú farbu, alebo všetci chalani majú radi futbal.)
  • Nerovnosti – správanie sa rozlične k rozličným skupinám ľudí (k dievčatám a chlapcom, k rómskym deťom a k ostatným deťom, atď.), tak, že jedna skupina má horšie možnosti, je diskriminovaná
  • Algoritmus – je postupnosť presne zadaných pokynov na splnenie určitej úlohy. Algoritmus je základným pojmom informatiky, tak ako napr. pojmy bod a číslo v matematike.
  • Algoritmické myslenie –  myslenie, ktoré má schopnosť nájsť efektívny algoritmus pre riešenie daného problému