Pre mňa to bol deň ako každý iný. Ráno škola, poobede herecký krúžok v ZUŠke. Práve tam som sa chystala, keď moju pondelkovú melanchóliu narušil telefonát rozrušenej mamky priamo z obchodu. Tento telefonát mal jasný odkaz: „ máš hodinu a pol, ideš so mnou do Štrasburgu“.
Ona o svojej ceste vedela, ale ja som rozpútala paniku, vyhádzala skriňu, šírila hurikán chaosu a rozhadzovala veci. Toľkokrát som sa štípla – či sa nezobudím zo sna, že mi na ruke ostal červený fľak. Bola to pravda, o necelé dve hodiny som už sedela v autobuse s jasným cieľom – Štrasburg – FRANCÚZSKO. Tento týždeň bolo mesto plné turistov, pretože europarlament zasadal práve tu.
Prvý deň bol oddychový, ale kdeže sme sa stretli super partia fénixákov, ihneď sme vyrazili do ulíc. Previezli sme sa vyhliadkovou loďou, navštívili veľkú katedrálu a spoznávali historické mesto.
V stredu nás čakalo prijatie v europarlamente, prednáška, príhovor kolumbijského prezidenta, ktorý sme sledovali z balkóna pre hostí, spoločná cesta do centra, limonády v miestnych kaviarňach a dlhé večerné rozhovory. Vo štvrtok zas Európsky súd pre ľudské práva, nákupy, historická časť Petite France a cesta domov. Som veľmi vďačná, že som sa dostala na tak krásne miesta s tak úžasnými ľuďmi. A hoci mi už na Francúzsko ostali iba spomienky, stále si rada vybavujem momenty, vysmiate tváre mojich priateľov v kľukatých štrasburgských uličkách. Aj touto cestou sa teda chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí sa o nás starali, sprevádzali nás a zabezpečili, aby sme sa v Štrasbourgu mali čo najlepšie.
– Mária, ZO Handlová