O ekologickom prístupe k životu s jednou zo zakladateliek Instagramového profilu @naskladke – Denisou Červeňákovou
V mesiaci apríl oslavujeme okrem narodenín Fénixu aj Deň Zeme. 22. apríla sa na celom svete konajú aktivity, ktoré upozorňujú na vážnosť problému znečisťovania našej planéty. Málokto z nás si ale tento problém skutočne uvedomuje a vie si predstaviť jeho následky. V Detskej organizácii FÉNIX považujeme tému ekológie a ochrany životného prostredia za veľmi dôležitú a venujeme s jej v okruhu tém „Radšej potrební ako spotrební„. Taktiež sa stala aj súčasťou projektu Zdravie nie je klišé. V rámci neho sme si pre vás pripravili rozhovor o ekologickom prístupe k životu s jednou zo zakladateliek Instagramového profilu @naskladke – Denisou Červeňákovou.
Na váš Instagramový profil sme natrafili náhodou počas projektu Okuliare pre Afriku. Vieš nám na úvod povedať, kto ste a čo robíte?
Sme dve sestry, ktoré sa už nejaký ten rok snažia žiť inak, ako je možno zvykom. Pred vyše rokom sme sa zhodli na tom, že by sme sa rady podelili o to, ako sa nám takto žije jednoduchšie a krajšie. Preto sme založili Instagramový účet @naskladke, na ktorom nájdete naozaj všeličo. Od bezodpadových tipov, cez témy súvisiace s klimatickou krízou, až po práva zvierat. Okrem toho, v našom virtuálnom sekáči predávame nosené oblečenie. Celý výťažok z predaja posielame azylovej farme Zvieratá Východu, ktorá zachraňuje spoločenské a hospodárske zvieratá zo zlých podmienok. Zvyčajne počas letných mesiacov organizujeme rôzne akcie, ako zber voľne pohodeného odpadu, vegánske večere, či swapy. Swapy sú podujatia, na ktorých si ľudia môžu vymeniť svoje nechcené, no vždy nositeľné oblečenie za oblečenie niekoho ďalšieho. Za výmenu sa neplatí.
Eko témy sú v poslednej dobe veľmi populárne a môže sa zdať, že sa z nich stal akýsi trend. Je podľa Teba dobré, keď sa to deje?
To, že sú eko témy trendy je fajn. Je kľúčové, aby sa tieto témy dostali k čo najväčšiemu počtu ľudí. Tu je však dôležité rozlíšiť, čo je “eko” a čo je naopak tzv. “greenwashing”, tzn. dezinformácia šírená firmou za účelom prezentovať samú seba ako environmentálne zodpovednú. S greenwashingom sa bežne stretávame napríklad pri nákupe oblečenia od fast fashion značiek, teda od všetkých komerčne známych značiek, ktoré sú dostupné v každom nákupnom centre. Tie v poslednej dobe ponúkajú “udržateľné” kolekcie. V skutočnosti ide len o marketingový ťah, ktorý núti spotrebiteľa uveriť, že danej značke začalo zázračne záležať na životnom prostredí. Kým v skutočnosti, im naďalej záleží len na rastúcom zisku.
Možno by bolo fajn si spraviť poriadok v pojmoch. Slovo ekológia sa totiž používa veľmi často a nie vždy správne. Skús nám predstaviť nejaké základné pojmy a slovíčka, ktoré možno budeš používať aj neskôr.
Ekológia je veda, ktorá skúma a vysvetľuje najmä vzťahy medzi organizmami navzájom a medzi organizmami a ich prostredím. Environmentalistika je interdisciplinárna náuka o životnom prostredí človeka a zameriava sa na udržanie zdravého životného prostredia. Tieto pojmy sa často zamieňajú. Napríklad produkty s označením „ekologický“ by mali byť správne označené ako napríklad „environmentálne vhodný“. Keďže chceme poukázať na ohľaduplnosť k životnému prostrediu.
Dalo by sa povedať, že termín „klimatická kríza“ nahradil termín „klimatická zmena“ pre zdôraznenie naliehavosti a vážnosti situácie, v ktorej sa všetci aktuálne nachádzame. Lebo klíma sa nielen mení, ale spôsobuje aj krízu, ktorej následky budú fatálne. Spomínanú zmenu klímy spôsobuje globálne otepľovanie.
Globálne otepľovanie môžeme definovať ako postupné zvyšovanie celkovej teploty zemskej atmosféry. Tento jav nastal počas celej histórie Zeme už niekoľkokrát. Aktuálne otepľovanie je však iné, lebo je prvýkrát spôsobené človekom a je niekoľkonásobne rýchlejšie v porovnaní s tými predošlými. Globálne otepľovanie je spôsobené skleníkovými plynmi, ktoré sa do atmosféry dostávajú hlavne pri spaľovaní fosílnych palív. Ďalším výrazným producentom skleníkových plynov je napríklad živočíšny priemysel. To čo v skutočnosti spôsobuje klimatickú krízu nie je samotné otepľovanie, ale jeho sprievodné javy, ktoré vytvárajú známy dominový efekt. Pre príklad: zvýšená teplota spôsobuje topenie ľadovcov, to spôsobí zvýšenie hladín oceánov, čo vyvrcholí zaplavením prímorských miest. Takýchto sprievodných javov globálneho otepľovania poznáme niekoľko.
Je dôležité sa o tejto téme rozprávať už s deťmi? Podporila by si hodiny environmentálnej výchovy na školách?
Hodiny environmentálnej výchovy mali na školách fungovať odjakživa. Ľudia by si tak boli minimálne vedomí dôsledkov svojho konzumného života. Keďže dnes veľa ľudí ani nepozná následky svojho správania, preto nemajú dôvod zmeniť sa.
U nás vo Fénixe sa tejto téme venujeme v rámci tematického celku „Radšej potrební ako spotrební“. Ako môžu pomôcť v osvete mládežnícke a detské organizácie?
Takéto organizácie pomáhajú už len tým, že tieto témy vôbec medzi deťmi otvárajú. Vzhľadom na to, že na školách absentuje environmentálna výchova.
„Udržateľný spôsob života“. Čo to je? Kde začať? Ako začať?
Cieľom udržateľného spôsobu života je čo najviac znížiť svoj negatívny dopad na životné prostredie. Môžeme ho docieliť rôznymi zmenami v našich každodenných činnostiach. Napríklad uprednostniť bicykel alebo hromadnú dopravu pred osobným automobilom. Alebo nakupovať len to, čo naozaj potrebujeme. Ak sa dá, tak si to zaobstarať z druhej ruky. V prípade úplne nového produktu zvoliť kvalitu, nie kvantitu. Ďalej vieme nahradiť jednorazové obaly a produkty viac použiteľnými alternatívami, napríklad zámenou PET fľaše za termo fľašu. Odpad vieme značne znížiť aj nákupom v bezobalových obchodoch. Osobne si však myslím, že to najviac, čo pre klímu vieme ako jednotlivci urobiť je obmedziť alebo úplne vynechať mäso a ostatné živočíšne produkty z našich tanierov. Živočíšny priemysel je totiž jednou z hlavných príčin globálneho otepľovania, nedostatku vody a pôdy, deforestácie, vymierania oceánov či vymierania druhov.
Čo robiť v prípade, keď si my už zlú situáciu uvedomujeme a chceme spraviť zmenu ale nestretneme s pochopením v okolí? Mnoho ľudí tvrdí, že klimatická kríza neexistuje, triediť odpad je zbytočné pretože aj tak končí na skládke a podobne.
Žiaľ, žijeme v spoločnosti, v ktorej sa príliš často neverí faktom. Ľudia zvyknú hľadať „ale“ za všetkým. Môj názor je, že za tým každým „ale“ nasleduje len výhovorka skrývajúca sa za strach zo straty vlastného komfortu. Je jednoduchšie zatvoriť oči pred jasne viditeľnou klimatickou krízou, ako si niečo nedopriať. Je jednoduchšie tvrdiť, že triedenie odpadu je zbytočné, ako separovať odpad do viacerých nádob. Samú ma to veľakrát trápi, ako vôbec môže niekto popierať niečo tak alarmujúce, ako klimatická kríza je. Alebo prečo niekto vníma triedenie odpadu ako zbytočnosť. No stále si odpoviem, že na konci dňa je len na nás, či sme priložili, alebo nepriložili ruku k jednej veľkej skládke. Rovnako je len na nás či za fakty doplníme „bodku“ alebo „ale“.
Vieš nám dať odporúčania na zaujímavé aktivity, projekty, združenia alebo profily na sociálnych sieťach, ktoré sa oplatí sledovať, ak máme záujem sa venovať tejto téme?
Na Instagrame sa rozhodne oplatí sledovať profil @naskladke :D. Najznámejšou influencerkou udržateľného životného štýlu je @nataliapazicka. Ak Ťa zaujíma téma práv zvierat, tak všetkými desiatimi odporúčam profil @zivavlna. Ďalej by som sa podelila o dokumenty a knihy, ktoré mi zmenili pohľad na svet. Dokumenty: A Plastic Ocean (Oceán z plastu), Before The Flood (Je s nami koniec?), Cowspiracy, Seaspiracy. Čo sa týka kníh, tak: Neobývateľná Zem, Zelené Klamstvo a Šesť stupňov posledné varovanie.
Je niečo, čo by si chcela odkázať deťom a mladým ľuďom na záver?
Aby sa netrápili, ak aktuálne možno nemôžu fungovať „udržateľne“, tak ako by chceli. To sa môže diať kvôli rôznym faktorom, napríklad, že sa nestretli s pochopením zo strany rodičov. Je to v poriadku. Dôležité je, že z vás rastie uvedomelá generácia, ktorá o pár rokov bude formovať našu spoločnosť. Pravdou je, že klimatická kríza sa už zvrátiť nedá, dá sa možno oddialiť. No to neznamená, že by sme sa mali na to vykašľať. Lebo pocit, že som preto urobil/-a všetko, čo bolo v mojich silách je ten najväčší komfort, ktorý môžeme svojej duši dopriať.
Rozhovor pripravila Vladimíra Vávrová
Za odpovede na otázky ďakujeme Denise Červeňákovej