V prvej etape hry IT si pripojená/ý sme riešili naše počítačové zručnosti, internet i prácu s ním. V druhej etape zasa pracujeme s médiami. Také videohry sú pomerne médiom, ktoré je čoraz viac rozšírené aj vďaka internetu. Tak čo teda s tými videohrami? Prečítajte si náš rozhovor s Annou Máriou Brijakovovou a dozviete sa viac!

Ak náhodou nejakým výrazom alebo slovným spojeniam nerozumiete, na konci článku nájdete slovníček!

Maťa z Fénixu: Môžete sa, prosím, predstaviť? Aj seba a aj Vaše občianske združenie.

Anna Mária Brijaková: Moje meno je Anna Mária Brijaková a som štatutárkou občianskeho združenia Vĺčatá.sk, ktoré vzniklo pred ôsmymi rokmi. Absolvovala som štúdium na Univerzite Komenského na Katedre knižnej a informačne vedy – prvý, druhý aj tretí stupeň štúdia. Už počas štúdia som sa začala venovať vzdelávaniu a digitálnym technológiám vo vzdelávaní, čo je aj téma, ktorej sa venujeme vo Vĺčatách.

Na začiatku naše aktivity boli len redakčného charakteru. Písali sme a recenzie a články o vzdelávacích videohrách a o tom, ako ich môžu rodičia použiť vo výchove, či učitelia vo vzdelávaní. V podstate sme šírili osvetu medzi rodičmi a učiteľmi. Hovorili o tom, aby sa hier nebáli, lebo sú súčasťou sveta ich detí.

Je dôležité o tom vedieť a spoznať ten svet. Snažili sa vysvetľovať, že videohry nie sú zlé, že môžu rozvíjať rôzne schopnosti a zručnosti. Vydávali sme teda rôzne recenzie na hry a články, či návody k tomu, ako rodičia môžu pracovať s hrami a ako sa s deťmi rozprávať o tom, čo v tom digitálnom svete robia.

Neskôr sme zmenili štýl písania týchto recenzií, pretože sme sa chceli viac zamerať na tvorenie návodov k tomu, ako pracovať s hrami v kontexte výchovy. Každá recenzia hovorí o tom, na čo je hra určená, čo ponúka a ako s deťmi komunikovať, keď si tú hru zahrajú. Návody na to, ako sa o tej hre môžu rozprávať, či im niečo tá hra dala, atď.

Snažíme sa o to, aby deti hry nehrali, bez toho, aby vedeli, čo im môžu priniesť, ale aby aj pochopili ich zámer a ich vzdelávací a výchovný prínos.

Okrem rodičov a detí sme sa začali zameriavať aj na učiteľov. Neskôr sme realizovali aj projekty týkajúce sa školstva – napríklad sme začali spolupracovať s nadáciou Pontis alebo s nadáciou Orange, všetky tieto nadácie a organizácie sa venujú tiež týmto témam, takže sme začali robiť prednášky pre učiteľov priamo na školách.

Robili sme aj rôzne workshopy a vzdelávacie aktivity, ktorých cieľom bolo, aby učitelia vedeli pracovať s hrami a aby vedeli ako vlastne tie hry uchopiť. No a takto sme sa dostali do vzdelávacieho priestoru a viacej sa zamerali na učiteľov. Naším posledným projektom bolo napríklad hľadanie inovatívnych škôl na Slovensku, s tým, že tie inovácie nie sú len o tom, že učitelia používajú digitálne technológie, ale že je to aj o tom, ako pracujú s deťmi, aké projekty na školách realizujú, ako komunikujú s rodičmi, aká je klíma na škole.

M: A vy ste sa ako dostali k téme videohier? Dostali ste sa od vzdelávania k videohrám, alebo naopak?

AMB: Skôr naopak. Ja som už z tej generácie, ktorá s digitálnymi technológiami vyrastala – hoci nie úplne od malička, ale mali už na mňa dosah. Mala som videohry k dispozícii od nejakých šiestich rokov, hrávala som ich po škole a hoci boli trochu iné, ako súčasné hry (trochu inak vyzerali), tak to stále boli hry.

Po nejakom čase ma už až tak nezaujímali, no mala som šťastie na organizáciu Mladý pes, pre ktorú som začala pracovať. To oni vlastne prišli s nápadom vzdelávania a informovania rodičov o videohrách. Mne sa to zapáčilo, lebo sama viem, aké je to dôležité, aby rodičia chápali, čo ich deti v digitálnom svete robia a aby sa ich snažili naviesť na správne využívanie týchto technológií. To zahŕňa aj videohry. Myslím si, že takýto projekt na Slovensku chýbal a ja som veľmi rada do tohto naskočila, páčila sa mi tá myšlienka.

M: A ako je to podľa Vás s dnešnými deckami – je viac detí, ktoré videohry hrajú, alebo takých, ktoré ich nehrajú? A ak hrajú, tak ako? Na mobiloch, na počítačoch, konzolách?

AMB: Myslím, že tým, že skoro každé dieťa má prístup k hrám, pretože skoro každé dieťa má svoj vlastný telefón. Ten prístup k hrám sa veľmi zjednodušil. Predtým, že sme sa hrali iba na počítačoch. V tomto zmysle sa videohry hrá určite viac detí. Zároveň je to súčasťou ich životov. Ešte stále sa stretávame s takým mýtom, že dievčatá sa nehrávajú hry – no mnohé výskumy dokazujú, že to nie je pravda. Videohry nie sú len pre chlapcov a hrajú ich aj dievčatá, dokonca niektoré štatistiky ukazujú, že ich dievčatá hrávajú viac.

Deti sa hrajú vo veľkej miere a už je to len o tom, aby im niekto ukázal vhodné  vzdelávacie hry a aby ich motivoval k tomu sa cez tieto hry učiť a rozvíjať svoje schopnosti.

Ja som pracovala aj ako lektorka krúžkov pre deti, kde sa decká učili vytvárať vlastné hry, čiže tam bol prínos aj to, že vytvárali niečo vlastné. Tvorili nejaký produkt, či už to bolo niečo grafické, alebo tie hry programovali, používali rôzne softvéry, navrhovali ako má tá hra fungovať… Takže aj takto sa dá svet videohier uchopiť.

M: Viackrát tu zaznelo slovné spojenie správne využiť hry, digitálne technológie – aby decká vedeli hry využiť správne, aby to správne vedeli využiť ich rodičia, ich učitelia, atď. Čo sa ale môže stať, keď to nevyužijú správne? Čo môže byť tá nesprávna cesta?

AMB: Môže to viesť k nadužívaniu týchto médií a technológií. Ale ja si myslím, že toto nadužívanie virtuálneho sveta je len jeden z dôsledkov toho, že celková výchova toho dieťaťa nie je úplne dobrá. Napríklad keď má dieťa problémy vo svojom osobnom živote, tak si to môže kompenzovať tým, že nadmieru využíva tieto technológie, nadmieru sa hrá videohry, lebo hľadá únik z prostredia, v ktorom je. Ak sú si rodičia vedomí toho, že tá výchova má pozostávať zo zdravého prostredia a že majú dieťaťu dožičiť, aby sa rozvíjalo v rôznych smeroch a ich výchova je naplňujúca, tak to dieťa nemá dôvod unikať do tohto virtuálneho prostredia. Samozrejme, že v tom virtuálnom prostredí pôsobí a bude pôsobiť, ale tým, že rodičia sú uvedomelí, tak dokážu nastaviť dieťaťu hranice.

M: Ja mám ešte otázku na Vás! Čo je Vaša obľúbená videohra?

AMB: To je ťažká otázka, lebo ja už v súčasnosti nemám na hranie čas.

V istej dobe ma bavili hry, kde som si stavala nejaký vlastný svet, napríklad The Sims. To je klasika, stavali sme si vlastné mesto a rodiny. Tiež som hrávala Age of Empires a rôzne strategické hry. A tiež som mala obdobie, kedy som hrávala strieľačky, lebo to hrali všetci v mojom okolí a aj mňa to bavilo. A v tom období bola aj hra Need for Speed z tých, ktoré ma veľmi bavili.

Mňa hlavne inšpiroval brat, ktorý mal aj vlastnú konzolu a ja som hrávala hlavne to, čo mal doma on.

Na strednej škole som už riešila skôr iné veci a prestala postupne hrávať, potom na výške som už vôbec nehrávala, ale vnímala som to ako súčasť životov tejto generácie. Hry som začala vnímať skôr teoreticky.

M: Vnímate túto platformu aj ako možnosť ponúknuť ľuďom návod na to, ako sa nestratiť v tom množstve hier, ktoré existujú a nájsť tie kvalitné, ktoré sú často zriedkavejšie?

AMB: Určite. Toto bol jeden z cieľov – upozorňovať na hry, ktoré stoja za to z rozličných hľadísk. My na našej stránke píšeme aj informačno-náučné články, ktoré sú často pre rodičov. Tie články sú o tom, ako sa v tomto svete nestratiť a ako mu pochopiť.

M: Hovorili ste, že pôsobíte 8 rokov – vidíte za túto dobu nejakú zmenu v rodičoch a chápaní toho, že decká videohry proste hrajú?

AMB: Určite áno. Keď sme začínali, tak sme naozaj boli v tejto téme takí priekopníci. Inšpirovali sme sa známym zahraničným portálom – Common Sense Media. Tento portál už funguje dlho a tiež sú tam články, síce nielen o videohrách, ale všeobecne o médiách, ktoré sú určené pre rodičov. Niečím sme sa od nich inšpirovali a snažili sa tvoriť podobnú platformu aj u nás na Slovensku.

To vedomie, že hry sú súčasťou životov detí je stále u rodičov väčšie. Sami vidia, že s technológiami každodenne pracujú, že to už nejde oddeliť. Povedomie o hrách stúpa, ale ešte treba nejaký čas na to, aby si uvedomili, ako videohry ovplyvňujú ich deti a aby sa naučili ich využívať tým správnym spôsobom.

M: A podľa čoho decká väčšinou volia, akú hru idú hrať?

AMB: To závisí samozrejme od toho, čo ich zaujíma, v akom kolektíve sa nachádzajú. Veľmi populárnou hrou je napríklad Minecraft – to je hra, ktorú hrajú decká po celom svete, alebo aj Roblox.

Mnohé je to o tom, či okolie detí a ich blízke osoby deťom ukážu nejaký smer. Napr.: teba baví biológia – toto je hra pre teba, teba architektúra – toto je pre teba, história, tak poď si pozrieť nejakú túto hru, napr. Age of Empires, kde sa budujú nové civilizácie. Alebo Civilization. Alebo keď niekoho baví fyzika, tak si môže vybrať hru, kde napríklad stavia mosty. Čiže je to aj o tom, či tí rodičia vedia o takýchto hrách a môžu priniesť tým deťom takéto hry a potom už je na deťoch, či ich to zaujme, alebo nie.

Slovníček:

  • Digitálny svet – oblasť, v ktorej sa komunikácia a interakcie prevažne uskutočňujú pomocou digitálnych technológií. Aby sme sa do tohto sveta dostali, musíme používať technológie ako sú počítače, smartfóny, tablety, atď.
  • Štatutár/ka – osoba, ktorá má právo a zodpovednosť riadiť a zastupovať určitú organizáciu
  • Občianske združenie – skupina ľudí, ktorí sa dobrovoľne spojili aby dosiahli spoločný cieľ alebo záujem. Môže sa zaoberať ochranou životného prostredia, podporou vzdelávania alebo kultúry
  • Redakcia – skupina ľudí, ktorá pracuje pre noviny, časopisy alebo iné médiá a zodpovedá za výber, spracovanie a publikovanie obsahu, ako sú články, správy a fotografie
  • Vzdelávacie – také, ktoré sa týka procesu učenia sa, získavania poznatkov, zručností a skúseností
  • Výchovné – také, ktoré pomáha formovať správne správanie a hodnoty, učí, ako sa správať a ako riešiť problémy. Ide o procesy a opatrenia, ktoré pomáhajú ľuďom rásť a rozvíjať sa, stávať sa zodpovednými ľuďmi
  • Nadácia – organizácia, ktorá zhromažďuje peniaze a iné prostriedky na pomoc rôznym charitatívnym alebo dobročinným cieľom, ako je podpora vzdelávania, zdravotníctva, umenia alebo ochrana životného prostredia
  • Klíma – dlhodobý vzor počasia v určitom mieste, ktorý zahŕňa teploty, zrážky, vietor a iné atmosférické podmienky. V prenesenom význame, klíma môže odkazovať aj na atmosféru alebo náladu v určitom mieste, spoločenstve alebo situácii, ako je napríklad klíma vo škole, čo znamená celkovú atmosféru a vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi
  • Mýtus – príbeh alebo tradícia, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu a má často nadprirodzený alebo symbolický charakter, slúžiaci na vysvetlenie určitých javov, hodnôt alebo tradícií spoločnosti. V prenesenom význame sa mýty môžu odnosiť aj na nepravdivé alebo nesprávne predstavy, domnienky alebo povesti, ktoré sú rozšírené v spoločnosti alebo v určitých skupinách ľudí.
  • Portál – online platforma (digitálny systém) alebo webová stránka, ktorá zjednocuje rôzne zdroje, ako sú správy, zábava, sociálne siete a služby, aby užívateľom umožnila jednoduchý prístup k informáciám a aktivitám na jednom mieste
  • Médium – prostriedok alebo spôsob, ako sa informácie, správy alebo iný obsah šíria. Môže ísť o noviny, televíziu, internet, rozhlas, atď.. Je to kanál, cez ktorý ľudia komunikujú alebo konzumujú rôzny obsah, napr. články, videá alebo hudbu
  • Gamifikácia – pridávanie prvkov hry do neherného prostredia, spôsob, ako sa bežné úlohy alebo činnosti prenášajú do podoby hier
  • Kompenzovať – nahradiť alebo vyvážiť niečo, čo chýba alebo je nedostatočné, aby sa dosiahla rovnováha alebo vyriešil problém

EXTRA ÚLOHA:

Vypracujte tento pracovný list a získajte 3 bonusové body!
Už sme tu raz mali bonusovú úlohu, pri ktorej ste mali vymyslieť vlastnú hru. Ale poďme sa teraz trochu nad svetom videohier zamyslieť a pouvažovať, či je naše hranie len hraním, alebo má na nás vážnejší vplyv.

Občianske združenie Vĺčatá.sk Informuje o zmysluplných hrách a technológiách, ktoré si zaslúžia pozornosť rodičov, pedagógov a všetkých, ktorí sa stretávajú s mladými hráčmi. Organizujú prednášky pre učiteľov, lektorov a rodičov, v ktorých im predstavujú možnosti využitia hier a moderných technológií vo vzdelávaní. Na otázku, prečo má toto občianske združenie názov Vĺčatá.sk odpovedajú: Vĺčatá sú hravé tvory, ktoré sa hrou učia zručnosti využiteľné v reálnom svete. Nad ich hrou však dozerá silná a nekompromisná matka vlčica, pretože jej na deťoch záleží.

Viac sa dozviete na: www.vlcata.sk